Bicyklovanie zdravo a dobre

Krajinou za pohodou a zdravím

Cyklodovolenka 2014 X. – Dačice a Telč, mestá kde na vás dýcha história

Tak nejako by mohol vyzerať slogan, popisujúci nedeľné výlet. Pôvodne sme chceli na bicykel, ale predpoveď počasia opäť sľubovala dážď, tak sme vyrazili autom trochu viac na východ, kde to malo zostať len pod mrakom. Ovšem nakoniec nič z toho nebola pravda. Ani slogan, ani počasie. Môžeme si urobiť čiarku, že sme tu boli, ale nadšenie sa nekoná. A nemôže za to len počasie. Z Nové Bystřice do Telče (a späť) je to na bicykli predsa len trochu ďaleko, aj keď ako celodenný výlet by sa to pojať dalo. Ovšem neviem koľko času by zostalo na prehliadku mesta a jeho pamätihodností. A tiež by som si to dokázal predstaviť v krajšom počasí, než bolo v nedeľu. Však uvidíte na fotkách za malý okamih.


Pôvodne som uvažoval zájsť do Dačíc na bicykli a do Telče autom. V našom penzióne susedia večer pri grilovaní rozprávali, že obe mestá navštívili naraz pri jednom výlete autom. To som ale ešte netušil, že nám s priateľkou to vypáli úplne rovnako.

Večer som si v notebooku pezrel mapu mesta a chcel som nájsť nejaké parkoviská. Na príjazde od Kunžaku som našiel jedno mimo centra, ale nie ďaleko od námestia, a síce za riekou u zimného štadióna. Tak som tam tie prišiel a hneď na vjazde drevená búdka a v nej milá slečna, že vraj tridsať korún. Tak som zaplatil za celodenné parkovanie na niekoľko hodín a ako som neskôr zistil, „kúpil“ som to relatívne dobre. Ak totiž dôjdete až do centra Telče a chcete tam parkovať, nájdete tam automaty so závorami.

Z parkoviska sme ale nešli do mesta cez lávku, ale sme sa prešli po ceste a cez most nad riekou Moravská Dyje (tiež nakoniec skončí v Lednici). Z mosta je nádherný pohľad na zámok Telč, avšak to by muselo byť iné počasie, než sme mali dnes my. Za malú chvíľu sme teda vstúpili malebnými uličkami na námestie v Telči a pred nami sa roztvoril vejár nádherne zdobených fasád domov. Pekný dojem z námestia nám kazila len zima, asi 15 ° C, a ťažké mraky, hroziacej každú chvíľu zmáčať všetkých turistov v meste. A parkujúce autá.

telc05

Tak sme sa vydali ďalej, bližšie k zámku. Tu ma trochu zarazila cenová politika prevádzkovateľa. Hneď pri bráne do areálu vstupné desať korún na osobu. Opäť som sa neubránil porovnaniu so zámkom Lednice, alebo aj Hluboká. Vstup do areálu a zámockých záhrad voľný, platí sa len za prehliadku vnútorných priestorov zámkov. Tu dostávali dnešné pocity konkrétnu podobu, všetko to ale smerovalo k akejsi pachuti.

Zámok Telč si získal svoju povesť tým, že sa tu natáčalo veľa rozprávok a filmov. Upozornia vás na to pútače na mieste, kde sa jednotlivé scény točili.

Zo všetkých ponúk reštaurácií na námestí nás zaujal hotel U čierneho orla. Z menu sme si vybrali celkom bez problémov, dokonca bez problémov pri objednávaní našich obľúbených úprav jedál. Pri čakaní na obed ma zaujal obraz na stene pri vchode do kuchyne. Vyžarovalo z neho také zaujímavé svetlo, tak som si urobil obrázok na pamiatku, len tak zo stola.

Hotel u Černého orla

Hotel sa chváli svojou dlhou históriou, škoda, že je to poznať aj na interiéri reštaurácie. Niektoré opravy pôsobia lacno a že už je to dlho, takže možno by to chcelo zopakovať, niektoré doplnky tiež dodávajú miesto starého dojmu dojem lacného. Škoda, varí tu naozaj skvele.

Naozaj som získal dojem, že Telč je len pozlátko a nablýskané námestie so zámkom, avšak turista by nemal opustiť tieto miesta a nezabočit do vedľajšej ulice. Tak som si aspoň spravil chuť fotografiou zámku za trochu lepšieho svetla, než tomu bolo ráno.

Zámek Telč

Je málo miest, kde je turisticky zaujímavé len jedno námestie a jedna ulica. V podstate som sa pýtal sám seba, prečo a za čím sem turisti jazdia. Čo sa tu dá robiť celý deň? A nám tiež nezostalo nič iné, len spojiť návštevu Telče s návštevou Dačíc. A zaradiť obe mestá k tým, ktoré druhýkrát nie je dôvod vidieť. Aký rozdiel, keď to porovnám s Jindřichovým Hradcom.

Zaparkovať v Dačiciach nie je problém, dole pod námestím je celkom voľné parkovisko. V Dačiciach v roku 1843 uzrela svetlo sveta prvá kocka cukru. Keby vtedy boli ľudí takí, ako dnes, dali by si ju patentovať a dodnes by im výrobcovia museli platiť licenciu. Pamätník nájdete vpravo hneď pri hlavnej cesty smerom na Kunžak, kúsok pred zámkom Dačice, ktorý je na ľavej strane cesty.

Prechádzka udržiavaným zámockým parkom je naozaj krásna, môžete si tu aj odpočinúť na lavičkách. Nesmiem zabudnúť, že v Dačiciach nájdete aj cykloservis, v ulici kúsok od hlavnej pri kostole. Spoznáte ho ľahko, nejde ho prehliadnuť.

Cykloservis Dačice

My sme ho navštívili v nedeľu popoludní a bez bicyklov, takže bolo zatvorené a nemôžem vám popísať, ako široký sortiment majú a ako kvalitné služby poskytujú. Nedeľa sa pomaly chýlila ku koncu. Aj keď nezačala úplne najlepšie, záver bol pekný a príjemný. Ak tu budete prvýkrát, môžete Telč aj Dačice navštíviť, aby ste neľutovali, že ste ich nevideli. Obávam sa ale, že pri opakovanej návšteve tohto kraja využijem akurát ten cykloservis. Leda snáď, že by som chcel doplniť svoju zbierku fotiek fotografov, v tom prípade je Telč ideálnym miestom. Opravujem, námestie v Telči.


Nechajte správu

Vaša emailová adresa nebude zverejnená

Môžete použiť tieto HTML tagy a atribúty:

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>