Streda 27. augusta bola naplánovaná úplne inak, než ako to nakoniec dopadlo. Ako obvykle toto leto v Českej Kanade, dopoludnia bolo chladno a dážď, ale podľa predpovede mal dážď popoludní ustať a snáď aj vyjsť slniečko. Tak som si v pokoji na izbe pripravil trasu tak, aby sme všetko stihli do tmy prejsť aj keď vyrazíme na dnešný výlet o niečo neskôr. Ale poznáte to, plány sú plány a skutočnosť býva často oveľa pestrejšia.
Plánovali sme po poludní vyraziť okolo golfového ihriska, prejsť do Rakúska a najkratšou cestou do Chlumu, kde by sme si dali niečo k jedlu a cez české lesy sa miernejšou trasou vrátili večer do penziónu. Keď sa počasie trochu umúdrilo, hodinku už nepršalo, tak sme sa obliekli a vyrazili. Oblaky boli stále tmavé, ako by dážď mal pokračovať. Sem tam sme mali pocit, že mrholí, ale drobné kvapôčky nás nevzrušoval a domnieval som sa, že ak zídeme nižšie ku Chlumu, kde aj predpoveď bola priaznivejšia, bude všetko lepšie.
Kúsok pred rybníkom Blanko to už ale začalo pripomínať regulárny dážď, tak som uvažoval, že ak rýchlo prejdeme do Rakúska, tak sa v Haugschlagu schováme niekde pod strechou alebo autobusovou zastávkou, kým to neprejde, aby sme mohli pokračovať ďalej. Zrazu som ale začínal mať pocit, že môj bicykel nedrží dobre stopu na viac šotolinovej, než asfaltovej ceste okolo rybníka a penzionu. Pýtam sa priateľky, či nie je moje zadné koleso mäkké. Že vraj z jej pohľadu nie. No po chvíľke som spomalil, lepšie sa pozrel pod seba a pneumatika úplne prázdna!
No pekne. Začínajúci dážď v lese a ja som pichol dušu. Všelijaké chmúrne predstavy sa mi začali naháňať hlavou, keď v tom zrazu sme uvideli drevenú chatičku vľavo, kúsok od cesty. Chatičku síce malú, zamknutú, ale s verandou, kam nepršalo! Hneď sme sa schovali pod striešku a dal som sa do práce. Najskôr som zložil brašne zo zadného nosiča, na ich odloženie mi výborne poslúžilo zábradlie verandy. Lenže ako zložiť zadné koleso, keď nemôžem bicykel postaviť na riadidlá a sedlo? Na riadidlách mám totiž nielen nový držiak na cyklopočítač a svetlo, ale aj spätné zrkadlo a dávať dole to všetko dole a potom zase dávať späť, to pekne predĺži celú opravu. Našťastie chatka mala okno a na ňom kovovú mrežu, tak som si ju s dovolením „vypožičal“. Zo zadnej brašne som zložil ramenný popruh, ten nasadil na zadný nosič a popruh zavesil na tú mrežu. Ak nie je k dispozícii hever, poslúži aj žeriav 😉 Teraz už len stačilo poprosiť priateľku, aby zavesené zadné koleso môjho Dextera odtiahla od steny a mohol som aj v tom nečase celkom slušne pracovať.
Defekt som na výlete opravoval nie prvýkrát, ale prvýkrát v daždi a po prvýkrát na bicykli s kotúčovou brzdou. Pamätal som si na slová mechanika, ktorý mi nový bicykel odovzdával, že ak vyberiem koleso z vidlice, musím do brzdy miesto kotúča vsunúť zaisťovaciu doštičku, inak by som po zatiahnutí brzdovej páčky hydraulických kotúčových bŕzd mohol mať veľký problém. Našťastie som onú plastovú poistku mal sebou a dokonca som si aj pamätal, v ktorej kapsičke na náradie ju mám pre podobný prípad pripravenú. Takže odistiť rýchloupináky, veľmi sa nezamazat pri skladaní reťaze, vyňať zadné koleso, vsunú doštičku do brzdy a predtým inštruovať moju pomocníčku, kde bicykel držať môže a kde sa páčok nesmie ani dotýkať.
Pomocou plastových monterajzní som zložil plášť a dôkladne ho zvnútra skontroloval. Nič som tam nenašiel, tak som bez obáv nasadil novú dušu, ktorú vozím pre každého z nás v taške. Priateľka má dušu s autoventilom, ja s galuskovým. Keď už som mal vonku náradie, prezrel som aj sadu na lepenie, ale lepidlo bolo nefunkčné. A na hodinkách niečo po druhej. Pokračovať v plánovanej trase, riskovať ďalší defekt a prípadne nestihnúť otvorenú cyklopredajňu v Chlumu sa mi ani trochu nepáčilo. Len tak z plezíru som navrhol, že sa prejdeme otočiť tých asi sto metrov na hranicu s Rakúskom, nech sa nám ten výlet tu počíta. No a prišla ďalšia spŕška. Našťastie je pri hranici odpočívadlo, kde sme sa mohli schovať pod striešku.
Dážď ustal pred treťou, tak sme sa vrátili do Nové Bystřice. Rovno na rohu námestia v predajni domácich potrieb som zamieril k regálu s potrebami pre cyklistov. Duší mali hŕbu, avšak len v rozmere 24 „. Našiel som jednu 26 „ale s autoventilom. A po dlhom hľadaní s pomocou ochotnej predavačky aj galuskovú šestadvaciatku, avšak šírka dva a pol palca. Čo je pre môj 2,1 „plášť trochu dosť. No ale pre pokoj duše som ju kúpil a k tomu aj novú sadu lepenia s čerstvým lepidlom. Vyzerá to, že nákupca pre túto predajňu vzal rovnaké množstvo duší všetkých možných rozmerov, ale 26 palcové sa vypredali a prečo na konci augusta dopĺňať sortiment, že 😉 Škoda, inak tu v tej predajni zoženiete takmer čokoľvek, čo by vám snáď na dovolenke chýbalo alebo sa pokazilo.
Než sme vyriešili servis a doplnenie náhradných dielov, začalo sa vyjasňovať. A čo s načatým popoludním? No predsa vyraziť na výlet! Niečo malého sme zjedli a vyrazili. Keď to nešlo na západ, skúsime to na východ!
Najprv sme na výpadovke na Rakúsko zašli na Benzínu dofúknuť oba bicykle a hlavne to moje zadné. Potom sme sa vrátili kúsok späť a zabočili na vedľajšiu smerom na Antolec. Tu na tej cestne na nás prvýkrát za celú dovolenku zatrúbil šofér osobáku. Ponáhľal sa do lesa na huby, asi dva kilometre od miesta, kde sa predvádzal.
Za Antolcem sme začali lesom stúpať až do nadmorskej výšky nad 700 m. Cesta je tu dobrá, sem tam križovatka, ale dobre značené a nejde zablúdiť. Stretávali sme hŕbu hubárov a vyparúca sa voda vytvárala nádherný dojem.
Následný prudký zjazd nás doviedol do malebných osád Návary a Veclov a potom už sme prakticky po rovine okolo osady Pemárec došli do Starého Mesta pod Landštejnem. Cez mesto sme prechádzali minule, z hradu Landštejn na Rozhľadňu u Jakuba. Tentoraz sme sa ale vydali preskúmať BikeBar, na ktorý je tu reklám a ukazovateľov celkom dosť. „Dáme si kávu v BikeBare“, hovorím si. Aj keď opäť ukazovateľ vzdialenosti je asi veľmi optimistický proti skutočnosti, snáď aby sa ľuďom chcelo „ten kúsok“ dôjsť.
Cyklokamp je v podstate nejaké staršie rekreačné stredisko, pod prístreškom sa zrejme podávalo jedlo a pitie. Avšak za stanom v budove to vyzeralo dielom ako pioniersky tábor, dielom ako pokus o reštauráciu / bufet a neodmietli nás obslúžiť. Dali sme si kus mäsa na grile a k tomu samozrejme kávu. Medzi tým som sa trochu popýtal, čo je to za akciu (okolo kopa stredoškolákov), že vraj tábor, nič cyklistického. No ale jedlo aj pitie nám chutilo, to môžem odporučiť.
Vonku som ešte urobil pár záberov areálu, nazrel do otvorených dverí chatiek. Poschodové postele už na nás veľmi nie sú, tu by som asi dvojtýždňovú dovolenku stráviť nechcel. Ale ako na noc či dve na prespanie by to šlo. Možno, až konečne prehovorím priateľku na nejakú viacdenné expedíciu, tak sa tu zastavíme.
Zaujala ma ešte možnosť požičať si bicykel, ale nenašiel som na recepcii ani okolo nikoho, koho by som sa spýtal, aké bicykle to sú a či je k dispozícii aj elektrobicykel, ktorý by som si po dlhej dobe opäť rád vypožičal a zistil, kam pokročili technológie a dojazd. Naposledy som na elektrobicykli sedel v Dalešiciach na Morave v roku 2010 a vlani v Mikulove / Lednici boli elektrobicykle požičiavané len na objednávku vopred.
Vrátili sme sa teda späť do Starého Mesta a po ceste vyrazili na Bystřici, ale hneď za mestom sme opäť odbočili vľavo na dedinku Dobrotín. Tam opäť začína stúpanie do lesov a okolo osady Filipov smerujeme na Klášter. Opäť neodolám náladovej fotografii.
Stúpania sú tu podstatne miernejšie, než na prvom úseku cesty, ktorý je od nás asi poldruha kilometra lesom severnejšie. Takže je to pohodová oddychová jazda. Keď vyjdeme z lesa, sme v Kláštore. Tu sa napojujeme na hlavnú cestu do Bystrice, ale nezostaneme na nej dlho. Hneď za železničným podjazdom Jindřichohradecké úzkokoľajky zahneme doľava do Albeře a prechádzame dedinou mimo hlavnej ceste. Hneď na prvej križovatke v dedine ale zlé mierim doprava miesto doľava a po krátkom stúpaní sme opäť na hlavnej. Nevadí, tu tá križovatka má ďalšiu odbočku späť do Albeře, takže sa nemusíme vracať, ale mohli sme si ušetriť jedno stúpanie 😉
Cesta s minimálnou premávkou nám dovoľuje prezreť si tunajšie stavby a dovedie nás do Novej Bystrice k parku, odkiaľ je to do penziónu už len kúsok. Je niečo po siedmej.
Dnešný deň bol celý naruby. Ale ako sa hovorí Koniec dobrý, všetko dobré, tak nakoniec to bol deň pekný a videli sme opäť krásne miesta tunajšej krajiny a užili si ju zo sediel bicyklov.
