Bicyklovanie zdravo a dobre

Krajinou za pohodou a zdravím

Cyklodovolenka 2014 XIII. – Chlum cez Rakúsko – ďalší pokus

Po stredajších technických problémoch a následnej náhradnej návšteve Starého Města pod Landštejnem sme vo štvrtok 28. augusta uskutočnili ďalší pokus vyjsť si na bicykli z Nové Bystřice do Chlumu u Třeboně cez Rakúsko. A ako sme písal minule, keď to nejde na západ priamo, pôjde to obchvatom na východ. Aspoň toho viac uvidíme 😉 A pretože nielen predpoveď, ale aj počasie samo sa ráno ukazovalo ako veľmi pekné, nebál som sa naplánovať trasu trochu dlhšiu, na celý deň.


Po raňajkách sme vyrazili z Novej Bystrice opäť na Antolec a v dedine to vzali vpravo smerom na hranice. Malé stúpanie bolo dnes dopoludnia prakticky posledné, až do večera to bude len z kopca alebo po rovine 🙂 Zaujímavým spôsobom sme sa presvedčili, čo je to Schengen v praxi.

hranice1

Nikto tu nič a nikoho nestráži, len ceduľa vás upozorňuje, že ľavá strana cesty je česká, pravá rakúska a toto delenie po pár metroch skončí a ste čisto v Rakúsku.

Prešli sme teda ďalej na juh, po ľavej strane zostala strážna veža, dnes slúžiaca už len turistom a pred nami sa rozľahla krásna rakúska krajina a nad nami nádherné modré nebo. To bude dnes báječný výlet!

V dedine Hirschenschlag sme zahli za západ a po chvíli dorazili na križovatku s hlavnou cestou do Novej Bystrice v Grametten, majú tu naozaj pekné odpočívadlo pre turistov. Kúsok sme išli po hlavnej na juh, potom pokračovali vpravo na pokojnej a prázdnej ceste.

V Haugschlag sme sa tentoraz nevydali k najsevernejšiemu bodu, ale cez malé stúpanie okolo golfových ihrísk ku Chlumu.

golf02

Či je na ďalšej snímke ešte Rakúsko alebo už Čechy, to vám nepoviem, nepamätám si to. Viem len, že sme zišli opäť na Josefsthal a mierili na Chlum u Třeboně a dali si malú desiatu čučoriedok, ktoré tu rastú v neprebernom množstve naozaj všade.

krajina05

V Chlumu sme sa stavili na obligátnu kávu v kempe Kapřík na rybníku Hajtman, kde sme stáli aj pri našej prvej návšteve. Ovšem na kávu sme si mohli nechať zájsť chuť. Prišli sme do kempu krátko po dvanástej, to tu v bufete začína poludňajšej prestávka, ktorá trvá do druhej hodiny popoludní. To som jediný, komu príde divné, že bufet má poludňajšiu prestávku v čase obedov?

Našťastie to nie je v Chlumu jediný podnik, zašli sme sa pozrieť do reštaurácie na hrádzi, kde sme pri minulom výlete už nenašli voľné miesto. Tentoraz sme mali šťastie, nejaké miesta volné boli a pri pohľade do jedálneho lístka aj na stoly vedľa nám bolo hneď jasné, prečo je tu tak narvané. Výborná ponuka, dobré ceny, skvelé porcie a všetkým chutí! Škoda len, že pre nás bolo na obed veľmi skoro, takže sme si objednali dve kávy so šľahačkou, ktorú tu naozaj nemajú kupovanú v spreji, ale domácu zo smotany. A priateľka si ešte objednala aj ovocný pohár so šľahačkou, čučoriedky už došli, ale aj ostatné ovocie bolo čerstvé, vrátane ananásu. Tu vám nebudú uprostred sezóny servírovať ovocie zo sladených kompótov, tu vám všetky lahôdky pripravia naozaj čerstvé. Len sa bojím, že keď im tu tak robím reklamu, že budúci rok zase nebudú mať voľné miesta v reštaurácii, keď budem chcieť zájsť na obed 😉

Po krátkom odpočinku sme vyrazili severozápadne z Chlumu na Stříbřec, krásnou krajinou medzi rybníkami. Navštíviť pamätník Emy Destinovej, ktorá sem rada jazdila rybárčiť, sme nemali v pláne, ale návšteva reštaurácie U Emy Destinovej stojí za to. Výber jedál nie je široký, ale iste si aj vy vyberiete. My sme si dali klobásu, chutila dobre.

Je krátko po druhej hodine, to už končí aj poludňajšia pauza v kempe pri rybníku 😉 tak je čas pomýšľať na cestu späť do nášho penziónu. Vrátili sme sa k dedine, kúsok pred ňou z nášho smeru zabočili na úzku cestu doľava a medzi poľami smerovaní na Stráž nad Nežárkou.

Okolo Stráže vedie silne frekventovaná cesta z Třebone na Jindřichův Hradec. Našťastie v týchto miestach je cesta aj krajnice dosť široká a asi po kilometri pri benzínovej pumpe môžeme odbočiť vľavo na starú cestu do mesta, kde je neporovnateľne väčší pokoj. Prechádzame mestečkom a cestou pod zámkom sa vraciame na hlavnú cestu. Doprava je tu naozaj šialená, za tie dva týždne, čo trávime v Novej Bystřici, sme odvykli od tohto zhonu. Široká cesta aj krajnice ale naraz mizne, našťastie je to len asi 500 metrov pred križovatkou na Příbraz a tak radi opúšťame túto asfaltku, aj keď to pre nás znamená malú zachádzku. Ale pokoj a bezpečie je lepšie. Škoda, Stráž nad Nežárkou je zaujímavá, ale tráviť tu ďalšiu dovolenku rozhodne nebudem, táto hlavná cesta silne obmedzuje Cykloturistický potenciál mestečka na minimum.

Prechádzame Příbraz len okrajom a hneď zahýbame doľava, akoby späť na hlavnú cestu. Tesne pred ňou je ale križovatka a pravá odbočka nás privádza k lesom, v ktorých tušíme stúpanie späť na Bystřici. Na značenie si tu veľmi nepotrpia, takže pri hájovni prvej križovatke sa držte vľavo, ak chcete ako my na Peršlág. Inak si len obídete hájovňu a budete sa musieť vracať späť.

Ďalej v lesoch už ideme podľa mapy a ignorujeme značenie pre peších turistov, ktoré by nás zaviedlo síce na pekné miesta, ale v bažine sa na bicykli ide ťažko. Radšej päťsto metrov štrku rovno do kopca, aby sme prišli na nám už známe miesta z výletu do Jindřichovho Hradca. Na prvej križovatke „X“ si priateľka ešte nebola istá, ale keď sme prišli na ďalšiu v tvare „T“, tak už bola doma.

Tu sme si urobili menšiu prestávku, dôvodom bol nespočet čučoriedok, na ktorých sme sa dobrú polhodinku hostili. Odtiaľto to bol už len kúsok k Novomlýnskému rybníku. Toto miesto je českým protipólom najsevernejšieho bodu Rakúska. Uznáte, že sme si nemohli nechať ujsť možnosť vidieť toto miesto aj druhej strany hranice.

bod1

Asi sto metrov odtiaľto stojí horský hotel Peršlág, prestavaný z bývalého objektu colníkov a neskôr pohraničiarov. Tu sme si urobili ďalšiu, posledný prestávku dnešného výletu. Ako inak, dali sme si opäť kvalitnú kávu so šľahačkou 😉 Podľa cenoviek patrí tento penzión k drahším v okolí, ale rozhodne ku kvalitným.

Bol pred nami posledný úsek cesty domov. Od hotela vedú dve, jedna okolo Blanka a golfového ihriska a druhá cez Nový Vojířov. Zvolili sme tu dlhšiu a krajšiu, cez Vojířov.

O niečo ďalej už sa cesta napája na trasu zo Sedla, kde sme tiež boli nedávno a vedeli sme že prudké stúpanie nad Vojířov je vlastne posledné pred Novou Bystřicí. Slnko okolo šiestej hodiny popoludní hádže takéto dlhé tiene.

cesta

Route 2 816 165 – powered by www.bikemap.net

Ako vyjdete na kopec, tak už vás čaká len zjazd do Smrčné a do Novej Bystrice. Až je to človeku ľúto, že už je doma, že tento nádherný deň pomaly končí. Ešte je snáď možné ho predĺžiť po odložení bicyklov a po prezlečení sa do „civilu“ prechádzkou po večernej Novej Bystřici, spojenou s návštevou reštaurácie a dobrým jedlom.

Spolu s obchádzkami sme najazdili asi 70 km naozaj krásnou krajinou. Videli sme kopce aj roviny, lesy aj rybníky. Snáď vám fotografie trochu naznačia tunajšiu krásnu prírodu a mapa ponúkne návštevu s osvedčenými trasami.


Nechajte správu

Vaša emailová adresa nebude zverejnená

Môžete použiť tieto HTML tagy a atribúty:

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>