Byť na dovolenke v Mikulove a nenavštíviť Lednice, to jednoducho nešlo. Ovšem byť v Mikulove na cyklodovolenke a ísť do Lednice najkratšou cestou, to tiež nešlo. Takže som naplánoval okružnú trasu, na ktoré sa pozrieme na miesta, ktoré sme už raz navštívili, ale v itinerári boli aj nové, nami doteraz neobjavené zákutia. Lednicko-valtický areál je vraj druhou najnavštevovanejšou turistickou oblasťou v Českej republike (po Prahe) a naozaj tu zakaždým máte čo zažiť. A nemýlil som sa ani tentoraz.
Z penziónu sme vyrazili rovno hore do kopca, smer Milovice. Prvých päť kilometrov po ránu nás pekne zahrialo, odmenou nám bol pekný rozhľad do krajiny a samozrejme takmer celý zvyšok jazdy z kopca alebo po rovine. Po prudkom zjazde do Milovic som tentoraz na prvýkrát zahol správne doprava na Bulhary, kde minule práve rozkopávali cestu, teraz už sme išli po čistom, aj keď hrboľatom asfalte. Tak ako aj pri predchádzajúcej návšteve tohto miesta sme na konci Bulhar opustili cestu a podľa značenia na Lednice išli najprv pozdĺž hrádze, potom po hrádzi Dyje, sprevádzaní (ako inak v túto letnú dobu) množstvom cyklistov. Je ich tu snáď najväčšia koncentrácia na kilometer štvorcový v Českej republike
Po ani nie dvoch kilometroch pozdĺž rieky cesta zahýba doprava do lesov, kde stromy poskytujú chládok aj v nejsparnějšom lete, aby sme sa cez lúku dostali na koniec Lednice pri zámku. Samozrejme sme zavítali do zámockého parku a poslušní ceduliam, svoje bicykle sme viedli. Zámocký park v Lednici je celé leto plný turistov, ktorí sem majú vstup zdarma, platí sa len za prehliadkové okruhy zámku alebo za výstup na Minaret, ale vždy sa dá nájsť voľnú lavičku, kde si môžete posedieť a oddýchnuť si.
Pretože na obed bolo ešte skoro, rozhodli sme sa zájsť na Jánov Hrad. Ja som tam bol už niekoľkokrát a priateľke som rozprával o romantickej umelej zrúcanine pre kratochvíle miestneho bývalého mladého pána s urodzenými slečnami, ale priateľka ho ešte nevidela. Zvolil som obchádzkovú trasu, teda sme z Lednice vyrazili smerom na Podivín, aby sme pred tiahlou zákrutou opustili cestu do mesta a zabočili doprava na účelovú asfaltovú komunikáciu, vedúcu k Hradu. Po asi dva a pol kilometroch pohodlnej jazdy je tu prístavisko pre lode, ktoré vezú lenivých turistov z parku, a samotný Janův Hrad v celej svojej paráde.
V areáli Janova Hradu sa môžete občerstviť aj posilniť v rámci možností tunajšieho bufetu. Posedeli sme trochu, porozprávali sa s inými cyklo-turistami aj urobili pár fotiek na pamiatku. Keď opustíte areál Janova Hradu po širokom drevenom moste cez Starú Dyji, môže si vybrať, kam ďalej. Prudko doprava vás cestička privedie späť do areálu zámockej záhrady, priamo pôjdete cestou do Lednice mesta. Vybrali sme si druhú možnosť, aj keď je to rovnako ďaleko, pre jazdu na bicykli je cesta lepšia.
Po výdatnom obede sme nezamierili do centra Lednice, ktoré už poznáme z našich predchádzajúcich návštev autom, ale okolo kúpeľov sme zamierili na juh k stanici a na Lednické rybníky. Po násype / moste / hrádzi sme sa dostali spolu s inými cyklistami na druhú stranu rybníkov a pokračovali priamo na Nový dvor, hospodársky areál. Ale tu, nech sa vydáte ktorýmkoľvek smerom, neurobíte zle a vždy vás nejaká cesta privedie k miestam, o ktorých ste možno ani netušili, že existujú a že môžu byť tak krásne.
Po zhliadnutí tejto nádhernej stavby sme pokračovali ďalej na západ, križujúc cestu z Lednice do Valtíc a prešli dedinu Hlohovec. Na jej konci pri rybníku stojí ďalšia zaujímavá stavba, Hraničný zámoček, dnes hotel. Iba sme sa pozreli a išli ďalej, po severnom brehu rybníka Nesyt, cesta nás doviedla do vinárskej obce Sedlec. Tu sme sa napojili na cestu z Valtíc a Břeclavi do Mikulova, našťastie v relatívne hustej premávke stačí prejsť len asi 4 kilometre a vojdete do Mikulova starou cestou, kde premávka áut slabne. Ak sa chcete ceste vyhnúť, musíte v Sedleci okolo stanice prejsť koľaje a pozdĺž trate sa dostanete cyklistickým chodníkom až do Mikulova k stanici.
Tento posledný úsek do mesta už zase stúpa, takže aj keď prichádzate do penziónu večer, zima vám nebude 😉
Celý výlet bol dlhý 45 kilometrov a stúpanie cca 250 metrov bolo snáď celé takmer na začiatku výletu, keď sme ešte boli plní síl. Zážitok je to tak nádherný a je toľko možností, ako túto trasu variovať, že už sa teším, až budem mať pár dní voľna a vyrazím si sem, aj keď len na predĺžený víkend, previezť sa po nádhernom okolí Lednice.
