Nejedná sa o môj vlastný bicykel, tento elektrobicykel A2B Hybrid som si spolu s priateľkou vypožičal na výlet z Dalešíc do Třebíča a späť v jednu júlovú sobotu roka 2010, pretože ma zaujímalo, aké to je jazdiť na elektrobicykli. Využil som služby požičovne bicyklov z filmového pivovaru v Dalešice.
V tom čase som pracoval pre firmu, ktorá mala jednu pobočku neďaleko Dalešíc. Začal som sa zaujímať o elektrobicykle a na nete som narazil na požičovňu elektrobicyklov práve v Dalešickom pivovare, známom z filmu Postřižiny. A keď sa vyskytol na onej pobočke problém, ktorého odstránenie si vyžadovalo asi hodinu, využil som možnosť, naplánoval cestu na pobočku na sobotu a v pivovare zarezervoval dva bicykle v požičovni.
Z môjho bydliska na juhu stredného Slovenska som vyrážal zavčas ráno, ostatne ako vždy, keď som jazdil na moravskú pobočku, čo napokon bolo minimálne raz týždenne. Rýchlo som urobil, čo bolo treba a vyrazil smer Dalešice. Pivovar prestavaný na hotel a reštauráciu som našiel celkom rýchlo a na recepcii vybavil zmluvu o zapožičaní a zaplatil poplatok, myslím že 350 korún za každý bicykel plus zálohu po tisícke. Potom mi ešte slečna z recepcie vybrala dva zo šiestich bicyklov A2B hybrid a vysvetlila zásady jazdy na elektrobicykli aj nabíjanie batérií a mohli sme s priateľkou vyraziť na naplánovanú trasu do Třebíča.
Na webe výrobcu som si prezrel bicykle aj ich parametre a so zvedavosťou sme vyrazili na skúšobnú jazdu. Trochu som mal obavy z hmotnosti bicyklov, skoro 30 kg. Batéria je na tomto bicykli umiestnená na nosiči nad zadným kolesom a aj keď sú kolesá menšie, tak je to na ovládaní bicykla poznať. Najmä pri rozjazde alebo zastavovaní. A pri tlačení bicykla alebo parkovaní. Vysoké ťažisko s vami občas zacvičí. Naše bicykle mali kotúčové brzdy, ale mal som pocit, že nie sú v najlepšej kondícii. Na nosiči nad batériou bola v puzdre zabalená nabíjačka.
Po krátkej prechádzke po Dalešiciach sme vyrazili smer Třebíč. Do tej doby som v meste bol len raz, služobne na otočku, tak sme si ho chceli pozrieť. Bicykel umožňoval nastavenie výpomoci v troch stupňoch a zostávajúcu energiu v akumulátore signalizoval piatimi diódami. Na jedno nabitie by bicykel mal prejsť 65 km. Celá plánovaná trasa bola na hranici technického dojazdu. A pretože obaja sa považujeme za cyklistov, tak sme si zvolili prvý najslabší stupeň výpomoci a sami šliapali do pedálov.
Celkom zaujímavý pocit, človek sa oprie do pedálu a motor v zadnom kolese to rozbehne. Skúsili sme aj ďalšie stupne výpomoci, tá akcelerácia je obdivuhodná. Ťažký bicykel za jazdy je ľahko ovládateľný. Avšak keď sme na rovine výpomoci vypli, mali sme čo robiť udržať bicykle v jazde. Bolo nám okamžite jasné, že do kopca to nepôjde ani náhodou, takže sa musíme vrátiť do Dalešíc skôr, než nám dôjde energia v akumulátoroch.
Cesta do Třebíča prebehla bez problémov, ak nerátam, že nám z pravej strany z vedľajšej cesty nemienila jedna Slovenka na červenej Felicii dať prednosť a len tak tak som ušiel pred jej predným nárazníkom. Prejazd Třebíči bol tiež OK, elektrobicykel na druhý stupeň bez problémov zvládal strmé uličky okolo námestia. Po obede na jednej z terás a zmrzline sme sa vydali na spiatočnú cestu, avšak severne od rieky Jihlavy.
Na trase totiž mala byť nabíjacia stanica elektrobicyklov, podľa propagačných materiálov požičovne. V dedine (meno si už nepamätám) žiadna tabuľa, ani miestni ľudia o ničom nevedeli. Našťastie sme našli reštauráciu, či skôr bufet na futbalovom ihrisku s terasou, kde som si dohovoril dve kofoly a dve kávy a možnosť využiť dvoch elektrických zásuviek. Barmanke prišla moja prosba divná, ale nevadila jej. Za takmer hodinu sa podarilo dohovoriť každej baterke natoľko, že z poslednej diódy rozsvietila riadiaca jednotka na tri a nemusel som teda skracovať cestu do Dalešíc a mohli sme ísť cez hrádzu priehrady.
elektrobicykel A2B Hybrid, nabíjanie v bufetu na ihrisku
Celkom sme so skúšobnou jazdou a jazdou po Třebíči najazdili 65 km, nabíjanie bolo po 45 km. Možno by sme to došli, ale riskovať som nechcel, zvlášť keď sme nie stále išli na jednotku.
Čo napísať na záver? Bola to zaujímavá skúsenosť, jazda s elektrobicyklom dovolí rýchlo vystúpať kopčeky, kde by sa inak cyklista pekne zapotil. Šesť alebo sedem prevodov len vzadu stačí, motor robí svoje. Horšie to však je, keď dôjde šťava v baterke. To si neviem predstaviť s takým bicyklom ísť mimo roviny, aj tam je to drina. Hmotnosť bicykla a odpor elektromotora je poznať. Stres z toho, či dôjdete do cieľa, keď nie je kde nabíjať, tiež nie je príjemný.
Pre cykloturistiku priemerne zdatného cyklistu taký bicykle nie je. Naopak na jazdu po meste alebo dochádzanie z najbližšej dediny si ho dokážem predstaviť. Možno po chorobe alebo úraze by som sa na to pozeral inak. Alebo ako dôchodca. Výlet to pre nás bol zaujímavý, človek ide na bicykli, vidí krajinu, ale neunaví sa toľko. Chýba mi tam za takejto situácie dlhší dojazd. Ak bežne prejdem na bicykli 60 až 80 km a 600 až 800 výškových metrov, uvítal by som na elektrobicykli aspoň 100 km. Reálnych v kopcoch.
Pre seba sme urobili záver, že tento typ bicykla rozhodne kupovať nebudeme, ale že si občas nejaký elektrobicykel zase vypožičiame. Chce to viac skúseností s rôznymi typmi. Dnes, keď píšem tento článok, som dva roky po operácii L5S1 bedrovej platničky a ešte pred rokom som nevedel, či budem môcť na bicykli jazdiť. Dnes už viem, že je to v pohode, takže elektrobicykel pre mňa nie je akútny problém a mám čas celý vývoj v tejto oblasti sledovať. Škoda len, že o tohtoročnej dovolenke v Mikulove mi požičanie nevyšlo.
Dnes sem už na stránkach Dalešického pivovaru nič o požičiavaní elektrobicyklov nenašiel.
Máte skúsenosť s elektrobicyklom? Ako sa vám páči?
Komentáre ( 4 )