Mikulov a jeho okolie sa stalo mojím obľúbeným miestom nielen pre výlety na bicykli. Ešte však pomerne nedávno som mesto ani jeho okolie vôbec nepoznal. Jednoducho som tadiaľ necestoval. Potom ale na jar v roku 2009 som bol poslaný služobne na južnú Moravu a objavil Mikulovsko.
Pracovné stretnutie sa malo uskutočniť 30. apríla. Letmý pohľad do kalendára a pred očami sa začal rysovať nezbedný plán 😉 Ten deň pripadal na štvrtok, po ňom nasledoval Prvý máj a piatok, štátny sviatok. Zavolal som teda do hotela a objednávku ubytovanie do nedele podmienil možnosťou uskladnenia dvoch bicyklov. To nebol problém a po skončení pracovného rokovania sme sa začali pripravovať s priateľkou na piatkový výlet na bicykloch.
Vyšli sme po raňajkách po starej ceste smer Kyjov okolo rybníkov cez Přibice a Vranovice, kde vtedy bolo naozaj pekné a dobre zásobené záhradníctvo. Prechádzka medzi skleníkmi a políčkami nám poskytla prvý oddychový čas a potom sme zamierili cez dedinu na juh. Jazda malebnou krajinou pekne ubiehala a páčila sa nám. Na ďalšiu pauzu sme zastavili na križovatke nad dedinou Pouzdřany v reštaurácii. Občerstvení miestnou limonádou sme s našimi bicyklami pokračovali do Strachotína, kde sme zišli dolu k vodnej nádrži Nové Mlýny. Na protiľahlom brehu za mostom nás čakali Dolní Věstonice.
Také neuveriteľné množstvo cyklistov i reštaurácií na jednom mieste sme doteraz nikde nevideli. Pretože ale do obeda bolo času dosť, chceli sme pokračovať do Mikulova a prezrieť si mesto. Ťažké čierne mračná nad Pálavou, smerujúce na Mikulov ale neveštili nič dobrého, tak som naplánoval malý obchvat. Namiesto na Mikulov sme sa rozhodli nabehnúť síce viac kilometrov, ako som ráno plánoval, zato po suchu a zatiaľ čo búrka smerovala na západ, my sme namiesto na juh na kolíznom kurze sa vydali na východ, nech sa s búrkou minieme. Novým cieľom výletu sa stali Lednice.
Cestou na brehu Nových Mlynov sme prešli Pavlov a Milovice, za ktorými sme odbočili doprava na Bulhary. Po ľavej ruke sme mali priehradu, po pravej svahy Pálavy. Naozaj krásne miesto pre jazdu na bicykloch, ktorú trochu skazili rozkopané cesty v Bulharoch. Tu sme sa nevydali na križovatke vpravo cestou na Lednice, ako ukazuje mapka, ale pokračovali rovno na hrádzu Dyje, podľa miestneho značenie na Lednice. Rovnako ako mnoho iných cyklistov.
Budem sa opakovať, ale opäť musím napísať, že krásna krajina a krásny výlet. Po krátkej chvíli sme opustili cestu na hrádzi a pokračovali poľnou cestou cez lúky a lesík, až sme zrazu vyrazili pri zámku v Ledniciach. Zastavili sme sa na chvíľku v zámockom parku, v ktorom je jazda na bicykli zakázaná, ale tlačiť bicykel môžete a je tu veľa lavičiek, kde si môžete posedieť a pokochať sa krásou tunajších drevín a kvetín. Potešenie nám pôsobil aj fakt, že mračná už boli ďaleko za miestom, kde sme tušili Mikulov.
Odpočinok padol vhod, pretože nás čakal kopec. Z Lednice do Mikulova sa musí cez hrebeň. Z Lednickej strany je stúpanie plynulejšie a dlhšie a všade okolo sú vinohrady a z hrebeňa je nádherný výhľad do krajiny, ktorý stojí za to vyšliapanie kopca. Po rýchlom zjazde dole sme vošli na frekventovanú cestu od Břeclavi a Valtíc, ale našťastie asi po kilometri nasleduje odbočka do mesta, na nej je premávka slabšia. Išli sme po ešte mokrej vozovke, ktorá dávala tušiť nedávny dážď. Môj plán teda vyšiel. Kým mračná zmáčali mesto Mikulov, my sme si zachádzkou cez Lednici ušetrili zmoknutie seba i bicyklov.
Zašli sme do mesta a zvolili cestu do kopca, na námestí a ďalej malebnými uličkami starého mesta. Všade v lete nájdete hŕbu reštaurácií, kaviarní, terás a krčmičiek. O jedlo alebo osviežujúce nápoje teda nie je núdza. Za krásneho slnečného dňa, ako sme mali po tom daždi my, sa v Mikulove naozaj oplatí zdržať.
Jedna z historických uličiek
Pretože ale čas pokročil a pred nami bol ešte kus cesty späť do Pohorelíc, museli sme sa vydať na sever. Hneď za mestom, ako sme sa dostali na rovinu, sme pocítili okamžite, čo dokáže vietor. Fúkal zo severu proti nám prakticky celú cestu. Cesta to bola celkom únavná a trochu pokazila dojem z celého dňa a z krásneho výletu.
Kraj pod Pálavou je krásny a vrátil som sa sem ešte mnohokrát. Nielen, že som tu strávil dvakrát dovolenku, ale častokrát som mal možnosť Mikulovom prechádzať na pracovných cestách a zastavil sa aspoň na kávu. Tiež som pár krát v Mikulove prespal v penzióne, keď som zostal na víkend, aby som sa zúčastnil pretekov RC modelov automobilov, čo je moje ďalšie hobby. Ak ste ešte Mikulov nenavštívili, rozhodne odporúčam vziať bicykel so sebou a prejsť sa po jeho prekrásnom blízkom i vzdialenejšom okolí. Ubytovacích možností je v Mikulove bezpočet, čakajú na vás ako hotely tak penzióny v rôznych cenových reláciách a som si istý, že si tento kraj zamilujete a budete sa sem radi vracať tak, ako ja.
