Už niekoľkokrát sme na bicykli prešli hrebeň Orlických hôr, už niekoľkokrát sme išli údolím Divoké Orlice. Preto som si naplánoval výlet trochu inakšie. Cez iné údolia a potom po hrebeni a najvyšší bod Orlických hôr späť do penziónu. Aj keď podľa nastúpaných metrov sa malo jednať o najnáročnejší výlet, táto vychádzka nám ukázala plnú krásu Orlických hôr a rozhodne stála za to.
Z penziónu sme tentoraz vyrazili dolu, smerom do centra Rokytnice, aby sme na konci mesta opustili hlavnú a zabočili doprava. Onedlho sme objavili pôvabné miesto s ešte pôvabnejším názvom.
Nebeská Rybná je názov osady. Hneď na začiatku stojí kostol, za ním golfové ihrisko a pri ceste penzión v budove starej pošty. Zastavili sme sa tu na malé občerstvenie. Ponúkajú tu aj ubytovanie s požičovňou bicyklov.
Kúsok za Nebeskou Rybnou sme vošli do údolia riečky Zdobnice a to pre nás znamenalo prakticky trvalé stúpanie. Avšak cestu lemuje prekrásna príroda a tak jazda je veľmi príjemná. Po niekoľkých kilometroch sme došli do rovnomennej dediny, kde sme sa zastavili a urobil som pár fotografií.
Vrátane autoportétu:
Pár fotiek, krátky odpočinok a opäť stúpanie. Netrvalo to dlho a prišli sme do Luisna údolí.
Jediné údolie, ktoré je na kopci. Avšak len z pohľadu cesty. Lyžiari bežkári by mohli rozprávať svoje. Ako sme si všimli mnohokrát v Orlických horách, veľa trás je spoločných pre cykloturistov aj lyžiarov. Ovšem stretnúť tu v lete lyžiarov sa asi nepodarí. Krásne využitie areálov pre celoročné športové aktivity.
Luisino údolí je turistami obľúbené, ako napovedajú fotografie. Nás však čakala ďalšia cesta, tentoraz ale už z kopca. Naším ďalším cieľom sa stalo Deštné v Orlických horách. Hneď naľavo u križovatky sme navštívili reštauráciu, aby sme naobedovali.
Reštaurácia má nielen netradičný vzhľad, ale aj zaujímavý stojan na bicykle. A samozrejme jedla tu veľmi chutia. Škoda, že sme sa nemohli zdržať dlho, čakala nás Masarykova chata. A kopec.
Masarykova chata stojí na Šerlichu, na hranici medzi Českou republikou a Poľskom. Je to asi päť kilometrov, ale pekne do kopca. Turistom ale asi nevadí, je ich tu veľa. Len si niektorí musia dať pozor na telefonovanie. Istá pani sedela na hraničnom kameni, a keď jej po skončení hovoru prišla SMS s cenou za medzinárodnú hovor, skoro skolabovala. Na hranici sa jej mobil „chytil“ poľského vysielača a kecanie sa jej pekne predražilo
Ani tu nechýba, dnes už opustená, pohraničná búdka.
Serlich je krásne miesto a poskytuje nádherné výhľady najmä na Poľsko na Bystrické hory. Užili sme si to, ale čakalo nás ešte jedno význačné miesto. Takže opäť do pedálov, opäť do kopca. Zišli sme od Masarykovej chaty na cestu, aby sme ju po pár metroch opäť opustili a vošli vpravo do lesa. Po hrebeni sme minuli Malou Deštnou a došli po šotolinovej ceste na najvyšší vrchol Orlických hôr: 1115 m vysoká Veľká Deštná je pred nami.
Nádherný pocit vyjsť sem na bicykli až hore. Škoda len, že v roku 2010 tu nebola rozhľadňa. Majiteľ pevnú nedovolí a drevená bola strhnutá pre svoju malú bezpečnosť.
Našťastie z hrebeňovky sú miestami slušné výhľady do krajiny aj bez rozhľadne a my sme mali šťastie na vskutku dobré počasie. Išli sme po hrebeni asi desať kilometrov a kochali sa krajinou. Každá dobrá vec má ale svoj koniec a my sme skončili na mieste pozývaním Pěticestí.
Krásne miesto na hrebeni Orlických hôr, kde sa spája päť ciest, ako názov napovedá. K našej smole tá, ktorá nás mala doviesť k penziónu najkratšou cestou, bola práve opravovaná a bol na nej zakázaný vjazd cykloturistom.
Cesta na Komáří vrch sa nekonala. Tabule v teréne označovali obchádzku vľavo, ale nejako sme nenašli tú správnu odbočku doprava, až sme zišli na cestu z Orlického Záhoria. Cestou dole sme prekvapili skupinku jeleňov, neviem, kto bol viac vystrašený. Krásny zážitok. Ovšem stúpanie po ceste na Mezivrší nám dalo opäť zabrať.
Avšak potom bol pred nami už len zjazd dlhý sedem kilometrov, zakončený priamo v penzióne v Hornej Rokytnici. Nakoniec sme aj pre obchádzku museli zdolať 1170 m stúpania v Orlických horách, ale okrem nádhernej jazdy po hrebeni Orlických hôr sme prešli aj malebné údolie Zdobnice a navštívili Masarykovu chatu. Teraz už poznáme oveľa väčší kus Orlických hôr a každý kilometer dnešného náročného výletu stál za to.
