Prvý výlet našej cyklodovolenky v Orlických horách som si naplánoval len taký zoznamovací. Len si tak prejsť okolie a pozrieť sa, čo je tu za tých pätnásť rokov, čo som tu nebol, nové. Nakoniec sme si teda naozaj urobili zoznamovacie výlet 😉 Trochu sa nám to natiahlo, ale nakoniec bola priateľka spokojná s miestom, ktoré sa pre nasledujúcich štrnásť dní stalo miestom nášho prechodného pobytu. Kraj sa jej páčil, len niektoré tie kopce…
Z penziónu Severák v Horní Rokytnici sme vyrazil len tak, bez nejakého plánu. Ani dole ani hore po hlavnej, ale krížom na Říčky. Pekne do kopca. Na rázcestí sa priateľka vydala doprava namiesto do Říček, to som začínal tušiť, že sa vrátime do penziónu trochu neskôr. Statočne vystúpala až na vrchol ku Komářímu vrchu, aby sme potom krásnym zjazdom sa dostali na druhú stranu hrebeňa. Opäť sme zabočili doprava a blížili sa k Orlici po českej strane. Prvýkrát sme navštívili dedinu Neratov. Vychutnávali sme si jazdu stálej mierne dole po prúde rieky, aj keď som tušil, že raz budeme musieť zase do kopca 😉 Ale až do Bartošovíc v Orlických horách som to riešiť nemusel.
Kopec sa objavil hneď, ako sme došli k Zemskej bráne, tiesňave na Divokej Orlici. Krátky, ale prudký kopec nás doviedol do Českých Petrovic. Tak tu proti minulosti pribudol kruhový objazd na mieste starej križovatky. Pretože sme zašli celkom ďaleko na východ, navrhol som zjazd dole do Klášterca nad Orlicí. V minulosti som dvakrát tu tadiaľ išiel hore, takže teraz si to skúsim opačným smerom. V Klášterci som vnútorne bojoval s tým čo najkratšou cestou sa vrátiť do Rokytnice alebo, keď už ma priateľka dostala tak ďaleko, pozrieť sa na vodnú nádrž Pastviny. Pretože priateľka netušila, kde sme a ako je to ďaleko domov, nedalo veľa práce presvedčiť ju, že sa zájdeme pozrieť na priehradu.
Neobišli sme ju celú, len kúsok a zamierili sme do mesta Žamberk. Ako Pastviny tak Žamberk som ale plánoval inokedy prejsť detailnejšie, takže sme len prešli krajom mesta a zamierili na sever, na Kunvald. Aj keď cesta neustále stúpa, je to pekný výlet, len v stúpaní nad Kunvald sa začínala prejavovať únava z prvého neplánovane dlhšieho výletu a hlavne nastúpaných výškových metrov za celý deň.
V Rokytnici je niekoľko možností, kde sa najesť, pred koncom tohto výletu sme vyskúšali pizzériu kúsok za železničnou stanicou. Musím povedať, že sme si svoju zaslúženú pizzu vychutnávali celkom dlho. Cítili sme únavu po celodennom výlete, ale tiež spokojnosť s miestom, ktoré sa stalo miestom našej tohtoročnej cyklodovolenky. Príroda v tejto časti Orlických hôr je veľmi krásna, aj keď niektoré z kopcov sú celkom strmé a dlhé. Podľa toho, koľko cyklistov sme stretli, to je cyklistov obľúbený kraj. Tešili sme sa na nasledujúce dva týždne tu.
