Uvedomil som si to nedávno, keď som písal reportážny článok o svojom poslednom výlete na bicykli do zapadnutých dediniek v našom okrese a do prírody v ich okolí. Bolo to zaujímavé zistenie a uvedomenie si skutočnosti. Na výlet s bicyklom jazdím predovšetkým oddýchnuť si od pracovných povinností a starostí, vyčistiť si hlavu. A rád som v príjemnom lone prírody a užívam si pokoja.
Nejazdím v partii, občas s priateľkou. No vždy mám so sebou malý fotoaparát. Keď uvidím zaujímavosť, pekné miesto alebo nejakú pamiatku, zastavím a urobím pár fotografií. Fotografujem ale aj dokumentárne fotky z výletov. Pretože keď sa z výletu vrátim domov, veľmi často píšem článok o trase, ktorú som absolvoval, čo ma na nej zaujalo, čo ma sklamalo a čo by mohlo zaujímať iných cyklistov, ktorí majú záujem sa do rovnakých miest vybrať tiež. A samozrejme nezabudnem pripraviť mapu trasy spolu s výškopisom.
Článok píšem niekedy ešte v ten deň, či skôr večer alebo na druhý deň. A aj keď mám zážitky z výletu na bicykli ešte v čerstvej pamäti, pomáham si fotografiami. A pri ich pozeraní sa mi opäť vynárajú detaily situácie, keď som fotografoval a na povrch vyplávajú aj emócie, ktoré som na výlete zažíval. Každý výlet tak pri písaní článku prežívam druhý raz.
Fotografie zo všetkých cyklovýletov a cyklodovoleniek mám samozrejme vo svojom notebooku a ako šetrič používam galériu fotografií. Vo chvíľach, kedy na počítači nepracujem, sa mi tak pre očami mihnú fotky z dávnych aj nedávnych jázd na bicykli. Ale najsilnejšie spomienky vyvolávajú najnovšie snímky. Práve preto pri písaní článkov z výletov na bicykli pre niektorý zo svojich webov prežijem posledný výlet vždy ešte raz.