Nič netrvá večne a tak aj čas našej dovolenky v Českej Kanade sa pomaly naplnil. Pred nami bol posledný deň pobytu na Jindrichohradecku, deň rozlúčenie sa s týmto nádherným krajom a dalo by sa smelo povedať aj cyklistickým rajom. Ale ako vždy často v roku 2014 počasie veľmi cyklovýletom neprialo, takže naša rozlúčenie s týmto krajom jazdou na bicykli po najkrajších miestach, ktoré sme tu poznali, neprichádzalo do úvahy, keď nechceli sme posledný deň poriadne zmoknúť. Takže sme sadli do auta a vyrazili opäť do Jindřichovho Hradca, dáždniky pripravené.
Jindřichův Hradec je pekné mesto, a aj keď sme ho za tie viac ako dva týždne dovolenky navštívili viackrát, stále sme mali čo obdivovať a na čo sa pozerať. Mesto je zaujímavé ako zaliate slnkom, tak aj keď počasie zrovna nepraje. Ak som v minulosti v zhone služobných ciest len prechádzal obchvatom a videl tak nanajvýš nákupné strediská, tak som mesto vnímal len ako ďalší míľnik na svojej ceste ďalej. Teraz ako peší alebo cykloturista ho vnímam inak a vždy, keď budem mať možnosť, sa sem budem vracať a rád. Človek tu akosi pookreje na duši 🙂
No ale prechádzka v chladnom počasí s občasným dažďom alebo mrholením nám začínala ísť až pod kožu, takže sme sa šli schovať niekam, kde je viac teplo a príjemne. Pozorný čitateľ už tuší, že zase príde reč na fontánu u Floriána 😀
A nemýli sa. Pohodlne sme sa usadili, ja som opäť objednal výbornou kávu a pomaly sa začali trúsiť diváci, dychtiví po nádhernom predstavení svetiel a prúdov vody, ktoré fontána v Dome u Floriána ponúka každú celú hodinu každý deň v týždni.
Po krátkom odpočinku a kultúrnom zážitku sme sa opäť vydali do ulíc starého mesta Jindřichovho Hradca a zašli si na skvelý obed. Opäť sme sa prešli ulicami a uličkami, ktorými sme už išli a lúčili sa s týmto mestom aj krajom, ktorý nám pripravil toľko pekných zážitkov, aj keď počasie nebolo tento rok na výlety na bicykli ideálne.
Podvečer sme sa vrátili späť do penziónu, kde nás čakali dve „povinnosti“. Jednak všetko zbaliť do tašiek, odstrojiť bicykla a pripraviť ich na nedeľnú cestu domov a jednak posledné grilovanie s ostatnými hosťami, ktoré tradične organizuje majiteľka penziónu Sluníčko v Novej Bystřici. Pred nami je šestnásta noc v tomto penzióne a zajtra touto dobou by sme mali byť už doma. A pretože dovolenka je dovolenka, tak aj cestu domov pôjdeme ako výletnú, vyhneme sa diaľniciam a prezrieme si kraje Rakúska, ktoré sme na bicykli nestihli navštíviť alebo boli od nášho ubytovania ďaleko.