Bicyklovanie zdravo a dobre

Krajinou za pohodou a zdravím

Jazda na bicykli štyri roky po operácii platničky

Áno, tento rok v máji to sú štyri roky, čo ma „chytil chrbát“ a to tak, že som skončil na operačnom stole neurochirurgia s diagnózou „vyskočená platnička“. Aký to malo priebeh a ako sa situácia s ohľadom na moju záľubu v jazde na bicykli vyvíjala? Pokúsim sa zhrnúť čiastkové informácie z jednotlivých článkov a súčasný stav po štyroch rokoch od operácie bedrovej platničky L5S1.


Prvé vážnejšie náznaky toho, že sa „niečo deje“ som mal v novembri rok predtým. Cítil som celkom silnú pichľavú bolesť zadnej strany kolena v pravej nohe. Ba možno som aj mierne kríval. Napodiv mi veľmi prospela dlhá prechádzka v Lednici zo zámockého parku na Janův Hrad a späť, kedy pri spiatočnej ceste som si uvedomil, že ma v kolene už nebolí a už chodím normálne.

Rovnako tak som sa miernu bolesť zozadu v kolene snažil rozchodiť prechádzkou po meste na konci apríla 2011. Za tri dni už som cítil aj bolesť pravého bedrového kĺbu, takže som nemohol poriadne sedieť a vzal som si v práci deň voľna, v domnienke že mi stačí si oddýchnuť. Ďalší deň ráno už som ale išiel k obvodnému lekárovi, ktorý podľa popisu bolesti v bedrách aj podkolení ma ihneď poslal k neurológovi s podozrením na vyskočenú platničku. Protestoval som, že ma chrbát nebolí, a keď, tak len deň alebo dva a potom to prejde, že ma bolí bedrový kĺb.

Neurológ ma prezrel, nechal urobiť CT vyšetrenie a poslal ma potom aj na magnetickú rezonanciu, pretože už CT ukázalo správnosť prvého dojmu. Platnička s označením L5S1 je vyskočená a to dosť. Dokonca sa veľká časť oddelila od platničky a tlačila na miechu aj nervstvo pravej nohy, čo spôsobovalo veľmi silné bolesti. Chodiť bolo takmer nemožné, sedieť rovnako tak a ležať len v niektorých polohách, silné lieky proti bolesti boli nevyhnutné až do urgentnej operácie na neurochirurgii v máji 2011.

plotenky

Prakticky ihneď po operácii chrbtice bolesti zmizli. Musel som sa ale opäť začať učiť chodiť, lekári mi niekoľko týždňov nedovolili sedieť, to sa som sa učil postupne počas ďalších niekoľkých týždňov. Denne niekoľko hodín som venoval posilňovacím cvikom chrbta, brucha, ramien a nôh. A prechádzal sa. Najprv po byte, potom okolo bytovky s doprovodom. Možno aj vďaka dobrej kondícii z cykloturistiky som cvičenie zvládal s ľahkosťou a namiesto predpísaných 100 metrov denných prechádzok ešte v nemocnici som zvládal poldruha kilometra, k údivu rehabilitačnej sestry 😀

Prechádzky boli zo začiatku problematické, nedokázal som sa pri chôdzi pozerať iným smerom, než ktorým som išiel, ako by som bol malé dieťa, na vratkých nohách. Pri zlom kroku (krivý chodník, nerovnosť) som vždy zacítil prudkú bolesť v bedrovej chrbtici. Kašlať alebo kýchať som mohol jedine, keď som sa niekoho alebo niečoho pridržal, inak som strácal silu a padal do kolien.

Pravidelné cvičenie a prechádzky prinášali ovocie, už koncom leta som mohol na pešiu dovolenku do Mikulova a opatrne zvládol aj výšľap na Lednický minaret 😉 Ďalší rok na jeseň som opatrne odjazdil prvých pätnásť kilometrov na bicykli!

Mal som pevný horský bicykel a najbolestivejší bol prejazd „rolety“ na križovatke, a tiež diery na cestách. Naučil som sa pozorne pozerať pred seba a včas sa zdvihnúť do pedálov, aby zadok nesedel na sedle. Po zimnej pauze som to zase skúsil a najazdil tisícku kilometrov a ďalší rok na jar si kúpil nový bicykel 😉 S odpruženou prednou vidlicou.

Bicyklovanie po operácii platničky

Skôr som si netrúfol do nového bicykla investovať, pretože nebolo jasné, či budem môcť na ňom jazdiť. Podľa toho, čo som vyčítal na internete, si niekto sťažuje, ako po jazde má bolesti, iní si zasa pochvaľujú, ako im jazda prospieva.

O svojich výletoch na bicykli som samozrejme hovoril so svojím lekárom a zo začiatku som jazdil na kontroly na jar a na jeseň, teraz už len na jeseň v podstate poreferovat, ako skvele bolo 😉 Len o tom prvom výstupe na minaret som mu „zabudol“ povedať 😀 Myslím, že má radosť z toho, ako sa dobre môj stav po operácii vyvíja (klop, klop, klop na drevo).

Najazdím celkom slušné diaľky aj výškové metre, najmä koncom leta, kedy už mám solídnu kondíciu. Prehľad trás, ktoré som už absolvoval, nájdete na webe. Od 60 do 80 kilometrov, od 600 do tisíc výškových metrov. Na horskom bicykli. Predsa len silnejšie pneumatiky lepšie tlmia nárazy. A teraz už jazdím na odpruženom bicykli. Na riadidlá som si nechal namontovať vysoké dlhé barany, takže môžem držať riadidlá v troch polohách a uvoľniť tak chrbtu v priebehu jazdy.

Dexter

Na ľavom barane mám spätné zrkadlo, takže mám prehľad o premávke za mnou a nemusím sa otáčať, čo by mohlo byť nepríjemné až bolestivé.

Pre cyklovýlety využívam prevažne asfaltové cesty, najčastejšie druhej a tretej triedy alebo lesné cesty. Občas sa zveziem po šotoline alebo poľnej ceste, výnimočne kamenistá cesta alebo štrk. Aj keď musím povedať, že niekedy aj štátna cesta môže byť viac rozbitá, než polňačka. Nejazdím v lesoch alebo zjazdy, neskáčem cez prekážky. Za jazdy vždy sedím. Niekoľkokrát som skúsil v stúpaní ísť zo sedla a využívať aj váhu svojho tela, zakaždým ma z toho ešte ten deň rozbolel chrbát v oblasti bedier. Takže to zase skúsim až za rok 😉 Problémom je aj tlačenie bicykla do kopca, ak sa vyskytne situácia, že už nemám síl a potrebujem pauzu, radšej zastavím a stojím, než by som bicykel tlačil.

Skrátka operovaná chrbtica je stále citlivá na niektoré druhy záťaže, aj keď musím uznať, že za tie roky sa všetko výrazne zlepšilo. Prvý rok som bol nemohúci, druhý všetko len opatrne a teraz si mnohokrát neuvedomujem, že už nie som to, čo kedysi a že si musím dávať na niektoré pohyby pozor. Za tie roky som si už tak nejako zvykol sa vyhýbať pohybom, ktoré mi ubližujú a stáť, chodiť alebo sa hýbať tak, aby som chrbticu nepreťažoval. Dokonca som štvrtý rok od operácie L5S1 sa pristihol, že sem tam aj pobežím pár krokov, čo bolo rok po operácii pre bolesti nemožné. Ukazuje sa, že enormná opatrnosť najmä prvý a druhý rok o operácii a častý odpočinok aj cez deň v ľahu prináša svoje ovocie.

Po operácii chrbtice som začal používať cyklistické funkčné oblečenie. Do tej doby som jazdil bežne v kraťasoch a tričku, ktoré som nezriedka prepotil, ale vždy som sebou viezol jedno čisté a suché. Pretože ma lekári dôrazne varovali pred prechladnutím chrbta, nakúpil som najprv dve a potom ďalšie funkčné tielka, tričká i bundy a musím uznať, že sa mi v nich jazdí veľmi dobre a aj keď sa občas spotím, dokonale odvádzajú pot a necítim chlad na chrbte.

Rovnako tak som kúpil najprv jedny a potom aj ďalšie cyklistické nohavice s gélovou vložkou pod zadkom. Mám teplé dlhé, trojštvrťové aj krátke na leto, takže ich volím podľa teploty vonku. Gélová vložka výrazne tlmí nárazy do chrbta od sedla v prípade nerovností, ale ako som už písal, ak vidím rozbitú ceste, nadvihnem sa v pedáloch, aby som nebol v priamom kontakte so sedlom a nedostal do chrbta plnú ranu.

Cyklistická tričká i nohavice kupujem v Lidli, vyhovujú mi a vydrží pri mojom spôsobe používania dlhšie, ako dva roky. A sú za dobrú cenu, takže ich môžem mať viac. Používam aj rukavice, väčšinou krátke bez prstov, tie ale vydržia tak jednu sezónu, výrazne ale pomáhajú tlmiť nárazy do rúk od predného kolesa, aj keď u nového bicykla s odpruženou vidlicou ich už toľko nie je. Pretože vďaka teplým nohaviciam a bundám už môžeme jazdiť aj pri poklese teploty k 10 stupňom, dokúpili sme celé teplé rukavice a samozrejme široké čelenky na ochranu hlavy a uší a čiapky pod prilby 😉

O celoodpruženom bicykli neuvažujem, možno ale vyskúšam odpruženú sedlovku. Len aby to nebolo viac hojdania a tým aj záťaže pre bedrovú chrbticu, ako s pevnou sedlovkou. Výšku sedla som si nastavil o niečo nižšie, než by bolo optimálne pre moju výšku postavy, ale v tejto polohe sa mi dobre jazdí a vyhovuje mi aj sklon chrbta nad riaditkami. Keby som mal nastaviteľný predstavec, asi by som ho zdvihol trochu vyššie. Takto teda ja jazdím na bicykli po operácii chrbtice a dúfam, že ešte dlho jazdiť budem.


Komentáre ( 11 )

  1. Odpovedaťjana

    dobrý den,môžem sa opýtať aké cvičenia ste cvičili nakoľko mám tiež L5S1 ,mám vysunutú platničku o 5mm a odporučili mi cvičiť tak neviem,kt.cviky si vybrať.Dakujem Vám za odpoved,Jana

    • Odpovedaťredakcia

      Dobrý deň

      Ak Vám cvičiť odporučil neurológ alebo neurochirurg, zrejme Vám doporučil aj konkrétne cviky. Tak ako mne.

      Problém je u laických a "babských" rád. Ľudia si pod pojmom"cvičiť" predstavujú dvíhanie ťažkých želiez v posilovni alebo vykrúcanie sa na všelijakých laviciach a cvičebných pomôckach, ktoré im pomôžu iba ak do hrobu či na operačný stôl.

      Pri problémoch s platničkami si telo vyžaduje síce systematický, ale pomalý a trvalý postup. Základom je posilnenie chrbtového svalstva ako nosného a brušného ako pomocného pre odľahčenie chrbtice a tlaku jednotlivých stavcov na platničky. Ten tlak spôsobujú ochabnuté svaly, to ony držia telo pokope, nie kosti. Cviky nemajú obsahovať prudké pohyby a nárazy, skôr stály tlak a napínanie. Sval posiluje aj keď sa iba napína, nemusí sa mykať ;)

      Tu je málo priestoru na popis všetkých cvikov. Do niekoľkých týždňov začne vychádzať séria článkov o chrbtici a posilovaniu svalstva na webe http://zdravaodobre.sk

  2. Odpovedaťoptimista

    Zdravím, som 5 týždnov po výmene platničky L5 S1 . Myslel som,že po troch mesiacoch od operácie by som skúsil bike ale ako čítam všade tak to je asi utópia. čo ma zarazilo je ako dlho niekde zakazuju sediet . V Ružomberku udávajú tri týždne a potom pomali začat. No mne akurát včera pri sedení vystrelila bolest v mieste rany a teraz nemôžem sediet vôbec tak vidím ,že ten bike bude asi až na budúci rok ak nie viac. Dúfam ,že mi to sedenie tak velmi neubližilo ved som išiel podla pokynov a na piaty týžden už vychádzala hodina sedenia a mna chytili bolesti po pol hodine . Chrbát je už uplne zoslabnutý tak by to už chcelo rehabilitovat. Ako dlho trvá zrastenie platničky a skrutiek. So športu to vidím asi len túru po lahkom terene. A bike no dufam,že sa bude dat lebo som akurát rok pred operáciou kúpil nový bike.

    • Odpovedaťredakcia

      Ja som viedol dlhé rozhovory s neurochirurgami po operácii aj počas niekoľkých (vraj už zbytočných) kontrolách. A viem, že u každého je problém s L5S1 individuálne iný, lebo ani poškodenie platničky nit je rovnaké a v rovnakom mieste. Takže aj rekonvalescencia môže trvať inak dlho.

      Mňa operovali v máji 2011, ale jeden rok som si dával obzvlášť veľký pozor na svoj chrbát a druhý rok veľký pozor. Až po vyše dvoch rokoch od operácie som začal chrbát viac a viac zaťažovať, ale nepreťažovať! Ale s cvičením som začal asi druhý deň po operácii. Nejedná sa však o žiadne silové alebo prudké cvičenia, žiadne rotácie, zohýnačky a podobné hlúposti, ktoré do ľudí hustia vo fitnes centrách. Ide iba o napínacie cvičenia svalov, ktoré majú odľahčiť chrbtici. A to sedenie je najhorší spôsob oddychu, lepšie je ležať alebo chodiť. Nedupať, neskákať, nekopať, nechodiť po schodoch, nepotkýnať sa na krivých chodníkoch.

      S bikom počkajte na budúce leto, ja som dal podľa rady lekára asi len 15 km na prvý raz. Podstatné ja začať v malých dávkach, teda 15 minút bicykel, pol hodina oddych (stáť, chodiť). Aj teraz so dám po hodine v sedle 10 minút pauzu, lebo ak nie, dostávam kŕč do nohy a večer ma bolí chrbát. A bicyklujem predsa pre radosť, tu je toho viac: http://cykloturistika.net/

      Predpokladám, že prednú vidlu máte odpruženú, nosíte gélové nohavice. Problémom budú priečne nerovnosti a rolety v križovatkách. Bolí aj prejdenie malej halúzky na ceste!

      Podľa môjho lekára môžem všetko, až do bolesti. Bolesť je signál, že je to už veľa. Preto som nejedol tabletky proti bolesti, aby som vedel, kam až môžem zájsť. Nateraz vás bolí rana v svalstve, koži aj podkožných tkanivách. Musí sa to zahojiť a aj kýchanie a kašľanie vás bude bolieť, možno pôjdete do kolien, ak sa nebudete mať čoho chytiť. Bežný život, chodenie a pohyby vás prestanú bolieť dva roky po operácii, ale aj potom vám dajú vedieť, kedy ste to prehnal. Maja skúsenosť je, že napr. zdvihnutie ťažkého kufra chcelo tak päť dní statočného polihovania a veľmi opatrných pohybov, aby sa to dalo do poriadku. Dnes už ale bicyklujem aj 80 km na horskom bicykli po zlých asfaltkách alebo trávim celé dni v záhrade http://zahradavkopci.sk/ako-spojit-dva-konicky/ a dnes by nikto nepovedal, že som operovaný na chrbáta a že som takmer nemohol chodiť.

      Želám veľa šťastia, veľa trpezlivosti a hlavu hore, odteraz to bude už len lepšie!

  3. OdpovedaťOptimista

    Dakujem . Dufam , ze budem mat vašu trpezlivost a niečo neunahlim. Len ma zaraza ta rozdielnost pri pooperačnom postupe. Niekde nesediet dva mesiace a niekde pri rovnakej operacii tri tyzdne. No bolo by krute doplatit na kludne polhodinove sedenie. Samozrejme cvicim zatial len na posteli a lahke drepy a tabletky tiez neberiem no to kvoli vredom.Tak bike mam s odpruzenou vidlicou a aj nohavice s gelovou vložkou. Ale aj tak si uz asi na teren netrufnem a pojdem len cestu aj ked mam kolesa 29 a v terene lepsie zvladaju hrboly . Sice mam obavu so spoteneho chrbta no aj teraz som bol zvyknuty sa na kopcoch prezliest do sucheho ci uz na bike alebo pesiu turu. No myslim ,ze pri takom type operacii je moct bicyklovat vitazstvo. Tak este raz dakujem a prajem vela bezbolestnych kilometrov.

  4. OdpovedaťDanka001

    Dobrý deň.
    Ja som po operácii platničky L4/L5 dva týždne. Keďže naše zdravotníctvo je také, aké je a neodpovedali mi na všetky moje otázky, hľadám a čítam všetko čo ma o rekonvalescencii zaujíma- Tak som našla aj Váš článok. Ja som typ človeka, ktorý sa stále hýbe, mám rada šport. A teraz som ostala odstavená. Samozrejme cvičím podľa pokynov lekárov. Dni odpočítavam denne a čakám na čas, kedy sa budem môcť vrátiť do normálneho života. Normálneho, aj keď nie pôvodného, pretože veľa budem musieť zmeniť. Musím už konečne viac myslieť na seba. Doteraz som sa namáhala, preťažovala a aj keď som si to aj predtým uvedomovala, život bežal veľmi rýchlo a nevedela som to nijako zastaviť.

    Až teraz, keď ma moje zdravie zo dňa na deň zvalilo na zem v neskutočných bolestiach, bez upozornenia. Teraz, v 41 rokoch.
    Preto by som sa chcela opýtať, že ako to cítite, či sa dá plnohodnotne žiť, lebo čítam všeličo. Niekto je už odpísaný a má bolesti, samé PN a niekto píše, že je to takmer ako pred operáciou. Ja mám rodinu a som zamestnaná, nemám na výber a aj napriek nedávnej operácii nedokážem všetkých teraz naháňať, aby to a to urobili a robiť sa chudinou, že aká veľmi som chorá. Takže okrem vysávania a podobných domácich prác viacmenej fungujem už teraz. Tiež potrebujeme môj príjem a potrebujem byť v poriadku čo najskôr a zaradiť sa do bežného života.
    Kedy ste Vy začali riadne pracovať a ako je to s inými športami?

    • Odpovedaťredakcia

      Gratulujem Danka, práve ste sa objednali na ďalšiu operáciu v horizonte asi piatich rokov.

      Prečo? Pretože dovolíte, aby iní rozhodovali o vašom zdraví a využívali vás. Zneužívajú vás aj doma aj v práci, pretože im to dovolíte. A keď už sa nebudete dať použiť, odkopnú vás. Je to vaša vina, lebo vy to dovolíte. A že vás rodina potrebuje alebo potrebujete váš príjem, to sú len výhovorky,. Keď už nebudete schopná poskytovať služby ani rodine ani firme, kto sa o vás postará, koho budete zaujímať?

      Ja som po operácii začal chodiť do práce (800 metrov) asi po 4 mesiacoch dva razy do týždňa na dve-tri hodinky, v podstate len dozorovať mojich podriadených a konzultovať so šéfmi úlohy úseku. A ako zdravotná prechádzka. Keď som odmietol nastúpiť do práce na plno, po návrate na pracovisko som sa radšej nechal preradiť na iný úsek, kde som pracoval na polovičný úväzok. Čert ber peniaze. Je pravda, že som si v tom čase dal tú prácu prečítať veľa na internete a začal už na PN pracovať na svojom novom príjme v oblasti marketingu na internete. Žiadnemu zamestnávateľovi na vás nezáleží, nikto neberie do úvahy vaše zásluhy. Tie končia vyplatením mesačnej mzdy, a zas začínate odznova. Takže ja som nedovolil firme, aby profitovala na úkor môjho zdravia. Ako to urobíte vy, je ale na vás.
      Po dvoch rokoch od operácie som v tej firme skončil úplne ale dával som si počas toho pozor na zdravie. Napríklad po 50 minútach sedenia som šiel na 10 minút na prechádzku. WC a chôdza, kolečko pri výťahu. Mnoho ľuďom sa to nepozdávalo, ale ja som si trval na svojom (zdraví).

      Po roku som opäť začal pracovať, ale opäť len na polovičný úväzok, vydržal som (alebo oni so mnou) dva roky. Ale neľutujem. Zdravie je prednejšie, chorý človek nedokáže zarábať a navyše taký život stojí peniaze.

      Počas celého obdobia som sa držal (píšem to vyššie) toho, čo mi povedal môj lekár. Chrbticu postupne zaťažovať, ale nepreťažovať. A všetko len do bolesti. To "postupne" u mňa znamenalo dva roky. Po dvoch rokoch som bol schopný podobných záťaží (tašky, kufre, schody, bicykel) ako pred operáciou, aj keď skôr asi až po troch rokoch.

      By ma zaujímalo, v ktorej nemocnici na vás nemali čas a ochotu, pretože v Ružomberku si nemôžem na nedostatok pozornosti, pochopenia či času na konzultáciu sťažovať.Práve tento týždeň som bol na kontrole po päť a pol roku od operácie a hovoril som môjmu lekárovi, že odkedy som schudol 14 kilo (na 84), tak už vôbec nemám bolesti chrbta. A odkedy sa celé leto každý deň popoludní a celé víkendy pohybujem a pracujem vo veľkej ovocnej záhrade, nemávam už ani kŕče v nohách.
      Je pravda, že si sám regulujem záťaž, teda ako dlho sedím na stoličke, koľko chodím, aké bremeno nosím (teraz už 30 kilové vreco betónovej zmesi nie je problém, ani trojmetrové smrekové foršne) a kedy si spravím prestávku. Práce je toľko, že na bicykel som sa dostával len v pracovné dni dopoludnia, ale zvládol som aj takmer sto kilometrov http://cykloturistika.net/salgotarjan-nie-je-tak-daleko/ Dnes by už nikto, kto ma nepozná, nepovedal, že som bol operovaný na bedrovú platničku. Lekár, ktorý ma operoval, sleduje moje úspechy so záujmom a pochválil ma najmä za schudnutie, ale aj pravidelné cvičenie prvé tri roky ako aj za nasledujúcu fyzickú aktivitu. Neberiem žiadne lieky ani na svaly ani proti bolesti. A pripomenul, že máloktorí pacienti hlásia po piatich rokoch výrazné zlepšenie, väčšina sa skôr pripravuje na ďalšiu operáciu. Práve preto, že ihneď po operácii, kedy už necítia bolesti, sa zapájajú do pôvodných činností.

      Pôvodných

      Robia presne to, čo im privodilo problém a priviedlo ich k operácii.

      Prečo ten siahodlný komentár? Aby ste pochopili, že je to všetko len vo vašich rukách. Či dáte na výhovorky alebo vám bude prednejšie vaše zdravie.

      Pejoratívne hovorím, že keď škrtnem ten jeden rok po operácii, tak žijem takmer ako predtým. Ale to postupné zaťažovanie naozaj trvalo najmenej dva roky. Nie len v práci, domácich prácach, prácach v záhrade či bicyklovaní.

      Ja sa cítim naozaj skvele a v plnej sile. Ale len preto, že som nič neuponáhľal a zaťažoval chrbát postupne. Podržala ma moja partnerka, nepodržali ma moji zamestnávatelia. Ale mám prácu cez internet a nerobím nikomu otroka. Žijem si svoj život. Pretože to je to, na čom naozaj záleží. Ostatní vás budú chcieť zneužiť, ubíjať, využívať. Chcete zomrieť čoskoro a v bolestiach? Ja nie, ja si chcem užiť svoju záhradu a absolvovať ešte množstvo cyklodovoleniek so svojou priateľkou ;)

  5. OdpovedaťSany

    Dobry den vsetkym,aj Danka.Mna operovali v Ruzomberku v january 2016, bola som na dvoch kontrolach,po pol roku a po roku.Po roku mi vravel lekar,ze viac uz na kontrolu nemusim..Tak sa cudujem tu vyssie,ze 5rokov kontroly.Ja som po nariadenych tehabkach zacala plavat a chodila som na aqua aerobik do nemocnice.To bol prvy rok.Mne lekary vraveli,ze po roku mozem zacat normalne fungovat.Ze ten prvy rok je dolezity. Ja som tiez bola sportovkyna a nepripustila som,aby sa to zmenilo,len som nasla alternativu.Teraz cvicim 3az 4X do tyzdna a pracu mam narocnu,robim kratky dlhy tyzden po 15hod.(pocvicit si zdrhnem na hodku z prace,ked sa da)Inak chodim vo volne.Cvicim "boxy pump,kde sa posiluje najme core"stred tela a SOM,kt. je tiez zamerany na stred tela.Jedine s cim sa treba rozlucit su skokove sporty,ja som pred tym makala na Tabate(vysoka forma HIIT),no to zial s neda..Danka drzim palcek a ked sa budete sustredit na spravnost pohybu,tak to ide.Trenery musia byt informovany o Vasom stave a pripadne vzdy pomozu najst alternativu cviku.Moje trenerky su super a vzdy to nejak zladime:) Zalezi aky vazny bol stav prex,mbe robili L2,3,'to je krizova,mala som vysunuru 1,2cm a vytecenu.Tiez som nemohla pouzivat pravu nohu,uz som ju len tahala..Bolo to strasne,ale uz je to za mnou a budem sa snazit dosledne a pravidelne cvicit do konca zivota,aby telo bolo pevne a uz sa minic nestalo..

    • Odpovedaťredakcia

      Sany, nie je sa čomu čudovať. Ja chodím na kontrolu pravidelne preto, že ja chcem, nie že by ma volali.Tiež mi vraveli, že už nemusím. Ale mne sa to hodí vedieť, čo sa so mnou deje a kam to smeruje. Ale potvrdzujme to, že prvý rok po operácii je dôležitý. Len si nemyslím, že druhý rok je už všetko OK, skôr sa to len začína vracať do normálu.

  6. OdpovedaťJohnny

    Zdravím, Vďaka za podrobný popis príznakov i liečenia po operácii. Môžete prosím Vás upresniť čo je u Vás "neurochirurgia s diagnózou ,vyskočená platnička´ " a aký presne ste mali nález na MR pred operáciou? Zaujíma ma najmä tá "veľká oddelená časť platničky". Ďakujem.

    • Odpovedaťredakcia

      Malo byť "neurochirurga s diagnózou.." "Vyskočená platnička" je bežný hovorový výraz, ktorým laici popisujú poškodenie medzistavcovej platničky. Tá ale nie je pevným telesom, nemôže si vyskočiť niekam bokom. Je to kožovitý útvar s gélovou náplňou a pretrhnutie obalu s následným výronom obsahu do priestoru svalov, stavcov a nervov spôsobuje bolesti. Keď sa vytečený materiál oddelí od pôvodného obalu a materiálu úplne, má tendenciu vysýchať a ostré hrany spôsobujú vážnejšie poranenia. Výron do veľkosti cca 5 mm sa považuje za malý a často sa dá liečiť medikamentami a rehabilitáciou. Môj výron 11 mm oddelený sa považuje za veľký a ja som si to celkom jasne uvedomoval ;)

Nechajte správu

Vaša emailová adresa nebude zverejnená

Môžete použiť tieto HTML tagy a atribúty:

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>