K mojim obľúbeným výletom na bicykli patria také, ktoré trvajú skoro celý deň. Krátke vychádzky ma nezaujímajú, okrem jednej trasy, ktorú jazdím len ako kondičný tréning v kopcoch pred dovolenkou. Takže vždy, keď vyrážam na bicykel, musím riešiť i stravovanie. Vodu si vozím v dvoch fľašiach na ráme, ale jedlo si rád dám podľa miestnych podmienok.
A keď prejdem za deň okolo osemdesiatich kilometrov a k tomu pár stoviek nastúpaných výškových metrov v kopcoch, tak je jasné, že len na sušienkach byť nemôžem, nech si reklama hovorí čo chce, potrebujem naozaj energiu na celodenný výlet. Takže sa nevyhýbam mäsu ani veľkým porciám zeleniny. Vo svojom okolí už poznám dedinskej krčmy, kde sa varí a aj cez dovolenky prechádzam okolie tak, aby som sa zoznámil s ponukou miestnych penziónov a reštaurácií a ochutnal z ich ponuky čo najviac.
Keď si dám na obed našu klasiku, väčšinou sú to ťažké jedlá, tak si musím pred ďalšou porciou kilometrov chvíľu oddýchnuť, s plným bruchom sa do pedálov šliape naozaj ťažko. Ale ako prvá voľba je pre mňa hovädzí guláš, keď je v ponuke. Jednak ho mám rád, jednak rád ochutnávam, ako ho kde pripravujú a ako chutí práve ten ich.
gulas
Niekde ho podávajú v hlbokom tanieri a s ošatkou chleba, inde v hlbokej miske a s rožkom. Klasika je na plytkom tanieri a s knedľou, ale knedle moc nemusím, tak si dám tak jeden, zato mäso zjem všetko. V jednej mojej obľúbenej malej reštaurácii podávajú guláš v malom kotlíku, vyzerá to pekne, porcia je to veľká a guláš mi tu naozaj chutí. Len si musím po obede dať pauzu, oddýchnuť si, než vyrazím na zvyšok trasy.
Je zaujímavé, na koľko spôsobov sa dá hovädzí guláš pripraviť a ako môže v podstate rovnaké jedlo inak chutiť, ako môže odlišne vyzerať s rôznymi prílohami. Keď som sa začal zaujímať, ako si ho pripraviť doma, našiel som veľa stránok s receptami. Keď v zime na bicykli nejazdím, uvarím si guláš doma, zakaždým podľa iného receptu a snažím sa spomenúť si, kde na ktorom výlete som hovädzí guláš s takou chuťou asi jedol.
