Česká Kanada nás privítala prvý deň našej dovolenky verná svojmu menu. Hoci polovica augusta, teplo rozhodne nebolo. Aj keď v piatok, v deň našej prepravy zo Slovenska sem, sme sa úspešne, aj keď len tesne, vyhli dažďu ako na Slovensku tak v Rakúsku, tak tu to vypadlo, že sa mu nevyhneme. A budúcnosť mala dať za pravdu našim obavám. Ale nepredbiehajme, pekne všetko poporiadku.
Doma sme si hovorili, že si na dovolenke predovšetkým oddýchneme a vyspíme, na to sa tešila najviac priatelky. Tak prečo by sme hneď prvý deň mali vstávať skoro ráno, je predsa sobota, my máme dovolenku a vonku rovnako nie je pekné počasie. Avšak po neskorých raňajkách a vybalení našich vecí (ktorých sme si na plánovaných 16 dní doviezli dostatok, aby sme nemuseli riešiť, kde a kedy prať) nám to nedalo a keď vykuklo slniečko, vydali sme sa do mesta Nová Bystřice preskúmať jej zákutia a objavovať gastronomickú ponuku a historickú minulosť i súčasnosť mesta.
Vydali sme sa teda pešo uličkou od penziónu okolo školy a hotela do ulíc objavovať, kdeže to vlastne sme a kam môžeme dôjsť. Zakrátko sme došli na námestie, kde okrem rôznych obchodov nájdete aj množstvo reštaurácií s letnou terasou, hotel alebo cukráreň. Tá nás prvá zlákala k návšteve. Obaja sme dostali chuť na niečo dobré. A pretože som si krátko pred dovolenkou kúpil nový fotoaparát (ten starý už toho zažil naozaj dosť a bolo to už na ňom poznať), nosil som ho snáď úplné všade sebou a fotografoval. Aj v cukrárni.
Prečo sú na fotke tri šálky pre dvoch ľudí? Za to môže tá cukráreň, ktorú sme, mimochodom, až do konca dovolenky úspešne obchádzali. Ja mám rád ako prvú kávu dňa turka, bez ohľadu na to, koľko je hodín. Mám ho rád ale z porcelánu, turka v skle neznášam. Vysvetľoval som to celú dovolenku, inak by som skončil ako sklenár 😀 Priateľka dostala chuť na horúcu čokoládu. Objednal som, zaplatil, keď vtom predavačka v cukrárni siahla do krabice za sebou, vytiahla vrecúško s hotovou zmesou, vysypala ju do šálky a zaliala vodou! Na takúto čokoládu som nemusel chodiť do cukrárne! To som si rovno mohol zájsť na benzínku neďaleko alebo kúpiť tie vrecká u Vietnamcov za rohom! Priateľka ochutnala jemne tú sladkú brečku plnú fruktozového sirupu vyrobeného štiepením snáď zemiakov alebo geneticky modifikovanej kukurice a mne bolo jasné, že ak mám záujem udržať jej dobrú náladu celú dovolenku, toto piť nebude a musím objednať niečo iné. Preto je na snímke aj to laté. No a keď som ochutnal aj to kafe, ľutoval som, že som si ho neurobil sám na penzióne. Toto je snáď najlacnejšia Jihlavanka?
Ak vám je jedno čo jete a pijete, pokojne túto cukráreň v Novej Bystrici na námestí navštívte a nechajte si chutiť, ako ten hasič, čo si tam zaskočil o pauze na zákusok. V lacnej cukrárni celkom iste s margarínom namiesto masla. Pretože nám ale záleží na tom, čo dávame svojmu telu, cukru a fruktózovému sirupu sa vyhýbame rovnako ako aj iným škrobovým a sladeným jedlám, nemôžeme nikomu podobne zmýšľajúcemu túto cukráreň odporučiť.
Po zdvihnutí tlaku, či metódami cukrárne alebo kávou, sme pokračovali v prechádzke mestom. Navštívili sme stanicu Jindřichohradecké úzkokoľajky a tu som si prezrel a nafotil jednotlivé vagóny i lokomotívu snáď zo všetkých strán a uhlov. Dnes už historický parný vlak jazdí ráno z Jindřichovho Hradca a popoludní sa tam vracia, čo bolo presne opačne, ako som chcel, navyše počasie pre fotografovanie z otvoreného vagónu nebolo dobré a pekné dni sme radšej venovali výletom na bicykli. Takže snáď nabudúce, tento bod plánovaného programu sa mi cez dovolenku splniť nepodarilo.
Parná lokomotíva úzkokoľajky
Naspäť sme sa vracali do mesta inou stranou a objavili celkom pekný park. A pri návrate do penziónu cez námestie som vyfotil aj nasledujúci obrázok, potvrdzujúci, že tu s cyklistami počítajú.
Pretože bolo ešte málo hodín popoludní, ale stále viac a viac pekne, rozhodli sme sa nasadnúť na bicykle a vyraziť na prieskum okolia. Buď si prejsť mesto, alebo vyraziť do jeho blízkeho okolia. Priznám dnes po návrate, že som mal z tohto spontánneho výletu trochu obavy, pretože keď sme si takto s priateľkou naposledy vyrazili „naslepo“ a ona zahla miesto vľavo doprava a nechcelo sa jej vracať ani po 4 km stúpania a pokračovala do údolia, bolo to celkom 75 km…
Vyrazili sme z mesta cestou teda východným smerom, teda tam, odkiaľ sme prišli včera autom. Po niekoľkých kilometroch sme dorazili do Kláštera, to je názov nielen pre objekt, ale aj pre dedinu. Tu sme sa štúdiom mapy poučení rozhodli zabočiť na lesnú cestu na sever a prišli do dediny Blato. Západný azimut nás priviedol na rázcestie, odkiaľ bolo do Nové Bystřice už len kúsok.
Toľko náš prvý deň v Novej Bystrici a okolí. Prvé dojmy skôr dobré, krajina nádherná. Tu sa nám bude páčiť!
