Po nedeľňajšom výlete autom sme zatúžili opäť sadnúť na bicykle a vychutnať si tunajšiu krajinu. Nášmu zámeru bola naklonená aj príroda a počasie sa vyjasnilo, tak som naplánoval výlet na hrad Landštejn, ktorý je naozaj kúsok od Nové Bystřice a tiež ďalšie vyhliadkové miesto, okolo ktorého už sme raz išli. Takže si Českú Kanadu prezrieme nielen zo sediel bicyklov, ale tiež sa na ňu pozrieme pekne zhora.
Vyrazili sme po raňajkách smerom na východ na Klášter, kde sme opustili hlavnú cestu a odbočili na Landštejn. Čakalo nás ostré stúpanie do celkom slušnej výšky, takže prišiel čas zložiť si bundy. No radšej sme ich len rozopli a nechali na sebe. A dobre sme urobili. Hneď nasledovalo prudké klesanie, aby sme tesne pred hradom opäť museli nastúpať stratené výškové metre!
Nakoniec sme vystúpali do dediny Landštejn, ktorá leží pri hrade a zistili sme dve veci. A síce, že aj keď je pondelok a väčšina hradov a zámkov má v tento deň zatvorené, tak kastelán nás do hradu pustí. Ale asi až za hodinku, keď dokončí vysokozdvižná plošina opravu fasády nad bránou. Neboli sme tu sami, pozrieť sa na hrad a najmä z hradu prišlo celkom dosť turistov na bicykloch aj autami.
Prišiel teda čas na prvú dnešnú kávu. Kúsok pod hradom je hotel a reštaurácia Landštejnský dvůr. Vonku na terase sme ale boli jedinými hosťami. Vzápätí som zistil, prečo. Keďže obvyklý problém šľahačky tu riešia kupovaním sprejov, objednal som turka pre seba a laté pre priateľku. Platil som niečo cez stovku. Musím povedať, že kafe nebolo zlé, ale mal som už aj lacnejšie. Poviem vám, že v tomto hoteli by som bývať asi nechcel.
Dopili sme a vydali sa opäť k hradu. Práce na fasáde ešte pokračovali, ale pokladnica už bola otvorená a pár turistov už na hrade. Prehliadka hradu za sedemdesiat korún na osobu je voľná, bez sprievodcu a pevného poriadku, čo mi vyhovovalo. Tešil som sa na fotografovanie hradu, priateľky na hrade aj pohľadov z hradu.
Že je Landštejn v podstate zrúcanina, to je vidieť hlavne zhora.
Je dobre, že tu žiadny sprievodca na turistov nesúri a všetci si môžu dosýta dopriať krásnych pohľadov do krásnej Českej Kanady. Ešte než opustíte areál hradu, môžete vľavo navštíviť bufet a občerstviť sa, alebo stráviť peknú chvíľku odpočinku vpravo v hradnej priekope, premenenej v park s lavičkami.
My sme si vybrali tú priekopu, pretože kávu sme mali nedávno a do obeda nám ešte nejaký čas chýbal. Podľa plánu sme zišli z kopca do Starého Mesta pod Landštejnem. Trochu sme sa po meste porozhliadli, ale nič nás nezaujalo ani hlad sme veľmi nemali, takže sme Bikepark a BikeBar nechali tak a pokračovali opäť do kopca na Stálkov. Tu sa tvar cesty lomí, do Českého Rudolce sa ide skôr z kopca a väčšinou v príjemnom lese, takže nám cesta pekne ubiehala.
V Rudolci sme sa stavili na obed. Avšak nie v Infocentre, kde sme minule mali v daždi prestávku na kávu, ale kúsok ďalej sme navštívili reštauráciu s terasou.
Pokračovali sme ďalej zachádzkou cez Markvarec, kde sme sa napojili na hlavnú cestu Dačice – Kunžak. Až do Kunžaku sme ale nešli, naším cieľom bol Valtinov, či skôr odbočka vľavo na rozhľadňu U Jakuba. Musím povedať, že sme sa veľa zapotili. Za odbočkou je kúsok parkovisko pre osobné autá a aj keď tabuľa hlása „rozhľadňa 300 metrov“, tak mám pocit, že je to len vzdialenosť k parkovisku od tabule, alebo z cedule upadla číslice, minimálne jednička pred trojkou.
V jednom mieste medzi parkoviskom a rozhľadňou je to ale taký krpál, že som toho mal po tridsiatich kilometroch dnes už fakt plné zuby a radšej som z bicykla zostúpil a asi sto metrov ho tlačil. Hanba nehanba. Potom sme opäť šliapli do pedálov a ten necelý kilometer pod vežu dojazdili.
Veža je vysoká 40 metrov a je z dreva. Túto informáciu už som mal pred výletom, ale nedokázal som si predstaviť, ako môže vyzerať štyridsať metrov vysoká veža z dreva. Tajomstvom je, že je z dreva lepeného a kombinovaného s oceľovými pozinkovanými prvkami. Ešte nie ste úplne na vrchole rozhľadne a už sa vám ponúkajú úchvatné pohľady.
Ešte posledný pohľad do diaľky a je čas zostúpiť dole. Čaká nás ešte poriadny kus cesty.
Takže sme za Valtínovom odbočili doľava na Zvůle, prešli dedinou aj okolo autokempingu a začali šplhať do prudkého kopca. Našťastie nie je moc dlhý a za chvíľu sa pred nami objavila križovatka v lese, priateľka si spomenula aj na čučoriedky aj na fotografovanie húb, oboch faktorov je tu naozaj požehnane. Po päťsto metroch sme ale cestu opustili a zabočili doľava na lesnú asfaltovú cestu, smerujúcu k bizónej farme Rožnov.
Cesta vedie lesom a po vystúpaní zo Zvůle už je to viac menej len po rovine, takže príjemná vychádzka. Ale až k bizónej farme som nechcel prísť, veď tu už sme videli minule. Došli sme po dva a pol kilometroch na križovatku lesných ciest a odbočili vpravo na Kaproun. Tam je to asi dva kilometre po asfalte, potom kilometer po štrku a na konci už sme išli len po koľajách v tráve. Nemať mapu Jindřichohradecka, bál by som sa, že som zablúdil 😉 Našťastie sme po pár sto metroch objavili známky civilizácie a ocitli sa v dedine Kaproun.
Z Kaprouna do Nové Bystřice je to len desať kilometrov, teda niečo cez pol hodinky jazdy na bicykli. Pretože ale sme po hlavnej tadiaľ išli pred pár dňami, mal som to naplánované cez dedinu Senotín, čo je zachádzka len asi kilometer. Tak sme na konci dediny odbočili doprava.
Z kopca sa ide ľahko, horšie je to hore. Najmä keď už máte za sebou taký výlet, ako dnešný a tiež dva výstupy na veže v Landštejne a u Jakuba. Pocítili sme to za Senotínem, keď sme sa museli šplhať do Hůrek. Nedávno sme Hůrkami prechádzali a na zastávke autobusu sa skryli pred dažďom. Dnes dážď nehrozil, zima nám tiež nebola v našom oblečení. Zato sme si prezreli celé Hůrky a pekne z malej rýchlosti 😉
Z Hůrek je to len kúsok a z kopca a ako som písal minule, v jednej chvíli ste v prekrásnej prírode a v druhú chvíľu zrazu v Novej Bystřici a u penzionu. Prišli sme krátko pred zotmením, akurát na večeru v niektorej z miestnych reštaurácií, a aj keď fyzicky trochu unavení, plní pekných zážitkov. Okrem zblízka sme si prírodu Českej Kanady prezreli aj z výšky a ak sa tu budete zdržiavať, rozhodne Landštejn ani rozhľadňu u Jakuba by ste nemali vynechať. Obe miesta stoja rozhodne za to!
